V posledných rokoch sme boli svedkami významných zmien v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“), ktoré uchádzačom zásadne obmedzili možnosť domáhať sa práv pri porušeniach v procese zadávania verejnej zákazky.
Zákonodarca limituje uplatnenie revíznych postupov na zákazky, ktoré spadajú pod smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len „Smernica“). Pri podlimitných zákazkách na tovary a služby je podanie námietky podľa § 170 ods. 7 ZVO neprípustné.
Výnimkou sú iba podlimitné zákazky na stavebné práce s hodnotou vyššou ako 800-tisíc EUR a nižšou ako 3 milióny EUR, kedy má rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie pri uplatnení revízneho postupu iba deklaratórny charakter. Dňa 19. júna 2024 Národná rada SR ešte sprísnila právnu úpravu, keď schválila novelu ZVO, na základe ktorej bola posunutá dolná hranica prípustnosti revízneho postupu pri podlimitných zákazkách na stavebné práce na 1,5 milióna EUR. Až pri podlimitných zákazkách na stavebné práce od 3 miliónov EUR má podľa účinnej právnej úpravy rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie pri uplatnení revízneho postupu konštitutívny charakter. Pozitívne možno vnímať skutočnosť, že schválením vyššie uvedenej novely ZVO, bude mať rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie v prípade konania o námietkach iba konštitutívny charakter.
Okrem toho, že sa uvedenou novelou ZVO prakticky vylúčilo uplatnenie revíznych postupov pri podlimitných zákazkách (s výnimkou stavebných prác od 3 miliónov EUR), a sťažila sa efektívna kontrola nakladania s verejnými zdrojmi, vrátane uplatňovania subjektívnych práv dotknutých uchádzačov, tieto obmedzenia narážajú taktiež na zásadu zákazu účelového rozdelenia zákazky podľa § 6 ods. 16 písm. c) ZVO.
Podľa § 6 ods. 16 písm. c) ZVO nemožno zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov rozdeliť, ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty, ak by výsledkom tohto postupu bolo vyhnutie sa prísnejšiemu postupu zadávania zákazky alebo vyhnutie sa revíznym postupom. Zákonodarca predmetným ustanovením zaviedol zásadu zákazu účelového rozdelenia zákazky, ktoré smeruje napríklad k zúženiu subjektívnych práv uchádzača, uplatnených revíznym postupom.
Naproti tomu podľa recitálu 78 Smernice by sa verejné obstarávanie malo prispôsobiť potrebám malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a za týmto účelom by verejní obstarávatelia mali veľké zákazky rozdeľovať na časti. „Takéto rozdelenie by sa mohlo vykonávať na kvantitatívnom základe, v dôsledku čoho by veľkosť jednotlivých zákaziek lepšie zodpovedala kapacite MSP, alebo na kvalitatívnom základe podľa jednotlivých podnikateľských činností a špecializácií s cieľom viac prispôsobiť obsah jednotlivých zákaziek špecializovaným sektorom MSP alebo podľa jednotlivých nadväzujúcich fáz projektu.“ Zo Smernice tak možno jednoznačne vyabstrahovať zásadu prístupu malých a stredných podnikateľov na trh – zásadu rozdelenia zákazky na časti, ktorá sa aplikuje aj pri postupoch zadávania zákazky podľa ZVO.
Môžu však byť vyššie uvedené zásady uplatňované popri sebe?
Nič nebráni verejnému obstarávateľovi rozdeliť predmet zákazky na viac častí, a to (i) či už v jednom postupe zadávania zákazky, alebo (ii) predmet zákazky rozdeliť na viac samostatných postupov. Rozdelenie predmetu zákazky je možné práve z dôvodu, aby sa umožnil prístup malých a stredných podnikateľov na trh tak, ako to predpokladá normotvorca EÚ. Bez ohľadu na spôsob rozdelenia zákazky je verejný obstarávateľ povinný aj v prípade, ak by vypísal viacero samostatných postupov zadávania zákazky s časovou, miestnou a vecnou súvislosťou, každé z týchto viesť v nadlimitnom režime, pokiaľ ich súčet presiahne limit podľa § 5 ZVO. Uvedeným postupom verejný obstarávateľ dodrží aj zásadu rozdelenia predmetu zákazky na časti, ako aj zásadu zákazu účelového rozdelenia, s cieľom vyhnúť sa prísnejším postupom a uplatneniu revíznych postupov.
Vzhľadom na to, že výber správneho postupu zadávania zákazky (nadlimitného / podlimitného) má vplyv na uplatnenie revíznych postupov, v prípade, ak verejný obstarávateľ vyhlási verejné obstarávanie v podlimitnom režime napriek tomu, že sa má uplatniť nadlimitný, vzniká dôvod na uplatnenie revízneho postupu bez ohľadu na označenie verejného obstarávania ako podlimitného.
V praxi sa však môže vyskytnúť prípad, keď je nadlimitná zákazka zadávaná podlimitným postupom, ktorý vylučuje uplatnenie revízneho postupu, a zároveň dôjde k nezákonnému postupu verejného obstarávateľa, napríklad v podobe neoprávneného vylúčenia uchádzača. Je oprávnený uchádzač aj v tomto prípade uplatniť revízny postup podaním námietky podľa § 170 ZVO?
Aj napriek zdanlivej nemožnosti podania námietok odporúčame, vzhľadom na umelé vylúčenie revíznych postupov nesprávnym označením zákazky ako podlimitnej, uplatniť revízny postup podľa § 170 ZVO. V prípade uzavretia zmluvy zároveň dávame na zváženie aj podanie podnetu podľa § 169 ods. 2 písm. b) ZVO.
Výsledkom uplatnenia revízneho postupu môže byť rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorým:
Vzhľadom na tendencie zákonodarcu postupnými novelami ZVO sťažovať prístup k revíznym postupom, ako aj skutočnosť, že sa na konštitutívne rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného nevzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní o výkone rozhodnutia, je otázne, či možno vôbec ešte revízne postupy podľa ZVO považovať za účinný prostriedok nápravy. Domnievame sa, že postupom času budú naberať na význame procesné inštitúty civilného sporového poriadku, predovšetkým neodkladné opatrenia, ktoré sú pre svoju okamžitú vykonateľnosť mimoriadne efektívne.
V prípade, ak by ste mali podozrenie, že pri určitej zákazke ide o jej umelé rozdelenie s cieľom obmedzenia revíznych postupov, radi s Vami takúto situáciu prekonzultujeme, rozoberieme si možnosti ďalšieho postupu, ako aj pomôžeme s prípravou námietok alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
