Internet sa v minulom roku stal takmer výhradným miestom predaja spotrebného tovaru. Inak tomu nebude ani v roku 2021, keďže aj tento sa nesie v duchu prísnych opatrení proti stále trvajúcej pandémii COVID-19. Na prvý pohľad jednoduchý spôsob podnikania však môže podnikateľov nemilo prekvapiť mnohými legislatívnymi nástrahami. Pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať vyplývajú nielen z dielne slovenského zákonodarcu, ale vo veľkom rozsahu aj z transpozície smerníc Európskej únie.
Obchodníci si musia dať pozor predovšetkým na právne predpisy zamerané na ochranu spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ je najčastejším zákazníkom internetového obchodu. Postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v konaní prehlbujú v posledných rokoch najmä právne akty Európskej únie („EÚ“) a rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ. V poslednom období je v súvislosti s predajom cez internet diskutovaná hlavne smernica Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2019/2161 („Smernica“), ktorú je Slovenská republika (rovnako ako aj iné členské štáty) povinná transponovať do svojho právneho poriadku najneskôr do 28. novembra tohto kalendárneho roku.
Táto harmonizačná Smernica výrazne sprísňuje doterajšie pravidlá v oblasti e-commerce a posilňuje ochranu spotrebiteľa na trhu EÚ. Zmeny, ktoré prináša, spočívajú najmä vo (i) zvýšení pokút za porušenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa, a to až do výšky 4 % z ročného obratu spoločnosti, (ii) zákaze uvádzania do omylu pri spotrebiteľských recenziách, (iii) zákaze dvojakej kvality výrobkov ako klamlivej obchodnej praktiky a (iv) zákaze zavádzajúceho označovania cien výrobkov.
Zvýšenie pokút za porušenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa
Smernica v úvode konštatuje, že jeden z najväčších nedostatkov predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa tkvie v nedostatočných a neúčinných sankciách, ktoré by odrádzali obchodníkov od porušovania právnych predpisov a v nízkej vymožiteľnosti práv poškodených spotrebiteľov. Za účelom odradenia podnikateľov Smernica navrhuje zavedenie pokút ako súčasť sankčného mechanizmu v prípade porušovania právnych predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľa. Maximálna výška pokuty by mala byť na úrovni aspoň 4 % z ročného obratu obchodníka, ktorý porušil stanovené pravidlá v dotknutom členskom štáte alebo vo viacerých dotknutých členských štátoch. V prípadoch, keď sa má uložiť pokuta, ale informácie o ročnom obrate predajcu nie sú k dispozícii, členské štáty by mali zaviesť možnosť uloženia pokuty, ktorej maximálna výška je v minimálnej sume 2 miliónov EUR. Členským štátom sa však ponecháva možnosť implementovať do svojho vnútroštátneho právneho poriadku vyššiu hornú hranicu pokút.
S cieľom zabezpečenia jednotného prístupu ukladania sankcií, najmä v prípade porušovania právnych predpisov v rámci EÚ, rozšíreného porušovania právnych predpisov a rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom EÚ, Smernica kladie dôraz na povinnosť zavedenia spoločných exemplifikatívnych kritérií v procese ukladania sankcií. Týmito kritériami sú najmä povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov, ako aj prípadná náprava, ktorú obchodník poskytol na zmiernenie škody, ktorú spotrebitelia utrpeli, či predchádzajúce protiprávne konanie podnikateľa. V rámci generálnej prevencie, opakované porušenie právnych predpisov tou istou osobou navrhuje Smernica trestať uložením vyšších sankcií. Zohľadňovať by sa mali rovnako priťažujúce a poľahčujúce faktory, ktoré sa vzťahujú na okolnosti konkrétneho prípadu.
Právomoc ukladať pokuty by mala byť zverená buď správnym orgánom alebo vnútroštátnym súdom, a to predovšetkým pri zistení nekalého charakteru zmluvných podmienok. V zmysle Smernice príslušné orgány majú byť oprávnené ukladať pokutu nielen v prípadoch nekalých zmluvných podmienok, ktorých nekalosť vyplýva priamo z vnútroštátneho právneho poriadku, ale aj v prípade ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli na základe konečného záväzného rozhodnutia uznané za nekalé.
Zákaz uvádzania do omylu pri spotrebiteľských recenziách a zákaz zverejňovania falošných odporúčaní
Keďže spotrebitelia sa pri rozhodovaní o kúpe čoraz viac spoliehajú na hodnotenia a odporúčania iných spotrebiteľov, Smernica ustanovuje bližšie pravidlá uverejňovania tzv. „spotrebiteľských“ recenzií na web stránkach obchodníkov.
Obchodníci budú po novom povinní informovať spotrebiteľov či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje, aby uverejnené hodnotenia pochádzali od skutočných zákazníkov, ktorí si produkt kúpili. Obchodníci by mali zároveň poskytovať informácie o tom, ako sa vykonávajú kontroly, a poskytovať spotrebiteľom jasné informácie o tom, ako sa spracúvajú hodnotenia, napríklad či sa uverejňujú všetky hodnotenia, či už pozitívne, alebo negatívne, prípadne či sú uvedené hodnotenia sponzorované alebo ovplyvnené zmluvným vzťahom s obchodníkom. Tvrdenia, že recenzie produktov pochádzajú od skutočných zákazníkov, ktorí si výrobok zakúpili, bez zabezpečenia vyššie uvedených primeraných postupov, považuje Smernica za nekalú obchodnú praktiku.
Za prelomový považujeme rovnako zákaz uverejňovania falošných recenzií zákazníkov v podobe „lajkov“ na sociálnych sieťach, či akúkoľvek manipuláciu so spotrebiteľskými hodnoteniami, a to napríklad uverejňovaním len pozitívnych hodnotení a zmazávanie tých negatívnych. V neposlednom rade by sa obchodníkom malo zakázať spotrebiteľom druhotne predávať vstupenky na kultúrne a športové podujatia, ktoré získali prostredníctvom softvéru, ktorý im umožňuje kupovať vstupenky nad rámec technických limitov uložených primárnym predajcom vstupeniek alebo obchádzať akékoľvek iné technické prostriedky, ktoré zaviedol primárny predajca s cieľom zaručiť dostupnosť vstupeniek pre všetkých záujemcov.
Zákaz dvojakej kvality výrobkov v rôznych členských štátoch
Podľa Smernice sa za klamlivú obchodnú praktiku považuje aj predaj (navonok) tých istých výrobkov, avšak v rôznej kvalite (resp. s odlišným zložením) v závislosti od členského štátu, kde sa daný výrobok uvádza na trh. Smernica stanovuje z tohto pravidla výnimky, ak sú odôvodnené oprávnenými a objektívnymi faktormi, ktorými sú napríklad dostupnosť alebo sezónnosť surovín alebo dobrovoľné stratégie na zlepšovanie prístupu k zdravým a výživným potravinám, ako aj právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu.
Zákaz zavádzajúceho označovania cien výrobkov
Harmonizačná Smernica prináša významné zmeny aj v pravidlách na označovanie cien výrobkov. Pri akomkoľvek oznámení o zľave z aktuálnej ceny budú obchodníci povinní uviesť predošlú (najnižšiu) cenu, ktorú obchodník uplatňoval po dobu najmenej 30 dní pred uplatnením zľavy z ceny. Cieľom uvedeného opatrenia je ochrana spotrebiteľov pred účelovým manipulovaním s cenami tesne pred poskytnutím zľavy z ceny, a to aby bola na prvý pohľad poskytovaná „väčšia“ zľava ako zodpovedá skutočnosti. Výnimku z uvedeného pravidla môžu požívať napríklad obchodníci pri predaji tovaru, ktorý sa rýchlo kazí.
Vyššie uvedené zmeny, ktoré Smernica prináša v podobe zvýšenej ochrany spotrebiteľov a väčšej transparentnosti výrazným spôsobom ovplyvnia správanie podnikateľov najmä na trhu e-commerce. S príchodom novej legislatívy, ako aj v dôsledku opätovne vzrastajúcej popularity e-shopových predajní je možné predpokladať zvýšené kontroly e-shopov a webových stránok podnikateľov zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie a ďalších kontrolných orgánov. S ohľadom na včasnú prevenciu, ako advokátska kancelária, ktorá sa tejto oblasti aktívne venuje, odporúčame obchodníkom dôslednú revíziu e-shopových platforiem a súvisiacej dokumentácie, ktorá ich môže ochrániť pred vysokými pokutami.
JUDr. Marieta Svitaničová,
advokátka
MENKE LEGAL s.r.o.
Publikované na www.epravo.sk dňa 17.2.2021
