V súvislosti s mimoriadnou situáciou (stále trvajúcou) bol prijatý celý rad opatrení na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19, ktoré sa v priebehu roka 2020 menili. Cieľom prijímaných opatrení je eliminácia zdravotnej a ekonomickej záťaže, ale aj obmedzenie negatívnych dopadov na fungovanie hospodárstva a verejného života.
Jedným z takýchto opatrení bol nariadený zákaz hromadných podujatí a zákaz zhromažďovania, ktorý výrazným spôsobom zasiahol aj do sféry obchodných spoločností, a to najmä, ale nielen do fungovania ich kolektívnych orgánov. Hoci zasadnutia orgánov právnických osôb patria medzi výnimky, na ktoré sa zákaz hromadných podujatí nevzťahuje, vývoj epidemiologickej situácie v Slovenskej republike, ale aj v ostatných európskych štátoch, výrazne komplikoval (a stále komplikuje) osobnú účasť členov kolektívnych orgánov obchodných spoločností na ich zasadnutiach. Obchodné spoločnosti túto situáciu spravidla riešili zrušením či presúvaním zasadnutí orgánov na neskoršie termíny, a to aj napriek tomu, že takéto inštitúty právna úprava nepozná. Alternatívne sa obchodné spoločnosti usilovali hľadať iné spôsoby konania zasadnutí ich kolektívnych orgánov s cieľom obmedziť sociálny kontakt v zmysle odporúčaní odborníkov. Obchodný zákonník však v tomto smere výrazným spôsobom limituje obchodné spoločnosti, nakoľko vo všeobecnosti umožňuje využiť hlasovanie mimo zasadnutia (tzv. hlasovanie per rollam) len za stanovených podmienok.
Naliehavosť konania pôvodne odkladaných či dokonca zrušených zasadnutí kolektívnych orgánov obchodných spoločností v súvislosti s epidemiologickými opatreniami sa už počas prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19 javila čoraz aktuálnejšia. Obchodné spoločnosti potrebovali aj napriek existencii mimoriadnej situácie rozhodovať o viacerých otázkach im zverených zákonom (ako napríklad schvaľovanie účtovnej závierky spoločnosti, schvaľovanie výročnej správy, rozhodovanie o rozdelení zisku alebo úhrady straty), prijímať rozhodnutia o obchodnom vedení a prerokúvať dôležité skutočnosti pre ich ďalšie fungovanie. V záujme minimalizácie rizika šírenia ochorenia COVID-19 bolo žiadúce, aby sa zasadnutia kolektívnych orgánov obchodných spoločností konali v dištančnej forme. Situáciu obchodným spoločnostiam komplikoval aj nejednoznačný výklad prijímaných opatrení. Hoci valné zhromaždenia, resp. zasadnutia štatutárnych alebo dozorných orgánov obchodných spoločností neboli opatreniami (ktoré zakazovali hromadné podujatia alebo zhromažďovanie osôb) výslovne dotknuté, obchodné spoločnosti z obavy pred šírením ochorenia COVID-19 hľadali alternatívne riešenia organizácie zasadnutí svojich kolektívnych orgánov. Odpoveďou bolo prijatie novej právnej úpravy, uplatňovanej počas mimoriadnej situácie či núdzového stavu.
JUDr. Lucia Menke, LLM partner a advokát MENKE LEGAL, s.r.o.
Dňa 25. marca 2020 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ako „Zákon o mimoriadnych opatreniach“), ktorý čiastočne vyriešil problematiku rokovaní kolektívnych orgánov obchodných spoločností v čase mimoriadnej situácie.
Podľa § 5 Zákona o mimoriadnych opatreniach
Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Ustanovenia § 190a až 190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane.
Citované ustanovenie Zákona o mimoriadnych opatreniach umožňuje právnickým osobám, a teda aj obchodným spoločnostiam, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo elektronické prostriedky v súvislosti so zasadnutím orgánov. Možnosť využitia korešpondenčného hlasovania alebo elektronických prostriedkov sa vzťahuje na všetky obchodné spoločnosti, a teda aj tie, ktoré túto možnosť nemajú upravenú v stanovách alebo svojich vnútorných predpisoch. Nevyhnutné je len primerane uplatniť podmienky, ktoré pre tieto spôsoby hlasovania upravuje § 190a až §190d Obchodného zákonníka.
Zákon o mimoriadnych opatreniach tak zaviedol všeobecné pravidlo, v zmysle ktorého kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov (napríklad prostredníctvom videokonferencie, live stream prenosu), aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Zákon o mimoriadnych opatreniach tak vyriešil aktuálnu situáciu z hľadiska fungovania valných zhromaždení všetkých obchodných spoločností, ako aj ich štatutárnych a dozorných orgánov (aj tých, ktoré nemajú v spoločenskej zmluve, stanovách alebo interných predpisoch upravenú otázku iného spôsobu konania zasadnutí orgánov), ktoré namiesto prezenčnej formy zasadnutia svojich kolektívnych orgánov môžu využiť alternatívne riešenie vo forme korešpondenčného hlasovania alebo použitia elektronických prostriedkov.
Aj napriek skutočnosti, že zákaz hromadných podujatí sa na zasadnutia orgánov obchodných spoločností nevzťahuje, s ohľadom na aktuálny epidemiologický vývoj, kedy celú Európu zasiahla druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 je nanajvýš vhodné, aby obchodné spoločnosti koordinovali fungovanie svojich kolektívnych orgánov v záujme minimalizovania rizika ďalšieho šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a uprednostňovali dištančnú formu zasadnutí kolektívnych orgánov pred osobnou účasťou ich členov, využitím dostupných informačných technológií.
JUDr. Lucia Menke, LLM
partner a advokát MENKE LEGAL s.r.o.
Publikované na www.trend.sk dňa 1.12.2020
