Pandémia dočasne zastavila celý svet, podporila však využívanie nových technológií v podnikoch. Tie pochopili, že musia viac investovať do kvalitných a na mieru šitých IT riešení i kvalitných právnych služieb.
Terajšia pandémia a súvisiace nedotiahnuté procesy štátu v oblasti ochrany osobných údajov otvorili bežným občanom a podnikateľom oči. Museli sa naučiť myslieť a fungovať inak, využívať nové možnosti výkonu a riadenia svojho biznisu. Problém je, že naša legislatíva často iba hasí najpálčivejšie problémy a vôbec nie je pripravená na nové, moderné technológie a postupy, ktoré trh vyžaduje.
Podnikatelia pritom potrebujú najmä taký štát, ktorý ich bude vnímať a aktívne vytvárať stabilné a rozumné podmienky na podnikanie, prezrádza v rozhovore pre TREND Prime Lucia Menke, advokátka a partnerka advokátskej kancelárie Menke Legal.
Poskytujete právne poradenstvo klientom v rôznych oblastiach, nevynímajúc biznisový sektor. Ako sa z vášho pohľadu v tejto oblasti zmenil trh a potreby klientov v posledných mesiacoch a čo potrebujú prioritne riešiť?
Spočiatku klienti potrebovali pomoc pri zorientovaní v zložitej situácii a možnostiach, ako riešiť prvotné vplyvy koronakrízy na ich podnikanie. Vyhľadávali nás kvôli výkladu vládnych opatrení a nejasných podmienok štátnych kompenzácií. Právne rady sa týkali aj posúdenia zmien v obchodnoprávnych vzťahoch, niektoré aj pracovnoprávnych otázok, týkajúcich sa najmä spôsobu výkonu práce zamestnancov a možností ich prepúšťania.
Vzápätí si však klienti uvedomili, že kríza môže pretrvávať ešte veľmi dlhý čas, a preto potrebujú hľadať riešenia, ktoré eliminujú jej ďalšie dôsledky. Napríklad uznali dôležitosť a efektívnosť využívania nových technológií.
Tieto nové výzvy kladú vysoké požiadavky aj na advokátov. Ak chce advokát v súčasnosti poskytovať kvalitné služby a pomôcť klientovi v nových podmienkach podnikateľského prostredia, musí kráčať s dobou a mať kvalitné znalosti o nových technológiách a elektronickej komunikácii. Naša advokátska kancelária sa týmto oblastiam dlhodobo venuje, a preto sme klientom dokázali poskytnúť rýchlu a adekvátnu pomoc, vďaka ktorej neboli dôsledky krízy na ich podnikanie také závažné.
Koronakríza spôsobila, že vývoj v IT oblasti napreduje míľovými krokmi viac než kedykoľvek predtým. Zastupujete klientov aj v sporoch týkajúcich sa práva informačných technológií. Čo im spôsobuje najviac problémov?
Ako som už spomínala, koronakríza podnikateľov definitívne presvedčila o tom, že musia myslieť inak a využívať nové možnosti výkonu a riadenia biznisu. Podnikatelia si vo veľmi krátkom čase museli osvojiť nové komunikačné nástroje, čo prinieslo množstvo závažných otázok o bezpečnosti týchto komunikačných nástrojov a ochrane prenášaných osobných a firemných dát.
Aj na základe týchto skutočností a bezpečnostných rizík si uvedomili, že treba viac investovať do kvalitných a na mieru šitých IT riešení. Práve tu je potom nevyhnutná kvalitná príprava na uvedený proces a výber skúseného právneho poradcu. Nová situácia kladie zvýšené požiadavky na kreativitu a autorské vklady do IT riešení. To si vyžaduje, aby súvisiace právne vzťahy boli kvalitne spracované.
Výsledkom môžu byť riešenia, ktoré na dlhý čas ovplyvnia činnosť podnikateľa, a preto nedôsledne upravené právne vzťahy môžu vytvárať priestor na rôzne a finančne nákladné súdne spory.
O tom, že papierovým spisom v podnikateľskom prostredí odzvonilo, už zrejme niet pochýb, veľké rezervy sú v štátnej a vo verejnej správe, ktorá na to nie je zrejme najmä technicky, ale ani právne pripravená. Kde vidíte najväčšie rezervy, ktoré treba čím skôr vyriešiť?
Elektronická komunikácia medzi štátom a podnikateľom stále nefunguje tak, ako by mala. Problémy vidím hlavne v dvoch rovinách. Štát často nevie, čo od svojho informačného systému vlastne požaduje, a nemá predstavu, ako by mal detailne pracovať.
Dôsledkom je, že neraz chaoticky požaduje určité informácie, ktoré nesprávne alebo nedostatočne vymedzí, čo, samozrejme, vedie k vzniku omylov na strane podnikateľa. Vznikajú tak situácie, keď ani advokát zastupujúci podnikateľa nevie správne identifikovať údaj, ktorý má štátu poskytnúť, pretože je tu rozdiel v tom, čo hovorí zákon a jeho výklad, a v tom, čo štát na základe rovnakého zákona požaduje.
Tým druhým problémom je ešte stále neprepojenosť i nekompatibilita jednotlivých informačných systémov a z toho prameniaci byrokratizmus a nutnosť duplicitného poskytovania údajov. Tento problém sa štátu najmä v poslednom období darí odstraňovať. Naďalej však existuje množstvo konaní, v ktorých požaduje od podnikateľa údaje, ktoré už má k dispozícii, respektíve ich môže rýchlo získať z vlastných informačných systémov.
Prechod do cloudu či využívanie rôznych externých úložísk často núti firmy do auditu technológií, pracovných postupov, mení spôsob, akým pristupujú k svojim právnym dokumentom. V čom najviac chybujú?
Z našich skúseností vyplýva, že nie všetci podnikatelia berú túto zmenu dostatočne vážne. Neuvedomujú si jej dôležitosť do budúcna a zaujímavé možnosti, ktoré prináša. Nové technológie im môžu na niekoľko rokov zrýchliť a zefektívniť procesy a ušetriť množstvo nákladov. Treba, aby prechod na nové technológie bol úplný a komplexný, čo si okrem vecného auditu vyžaduje aj hĺbkový právny audit a analýzu využitia tej–ktorej technológie.
Dôležité je, aby podnikatelia v súvislosti s prechodom na nové technológie získali zo spracovávaných podkladov čo najviac relevantných údajov a vedeli ich v budúcnosti správne využívať, najmä pri právnych úkonoch.
Nemenej skloňovanou témou v biznisovom sektore je ochrana firemných údajov na internete, čo sa javilo obzvlášť dôležité práve v čase pandémie. Aké nové výzvy v oblasti ochrany osobných údajov to prinieslo?
Myslím si, že až terajšia pandémia a s ňou súvisiace nedotiahnuté procesy štátu v oblasti ochrany osobných údajov otvorili bežným občanom a podnikateľom oči. Sami sa presvedčili, ako jednoducho je možné ich osobné údaje zneužiť, hoci aj štátom. Uvedomujú si, že ochrana osobných údajov je skutočne dôležitá, a to najmä v súvislosti s elektronizáciou a príchodom nových technológií, čo sú procesy, ktorým sa už nemožno vyhnúť.
Spoločnosti pochopili, že musia užšie spolupracovať s osobami, ktoré im pripravujú systémy ochrany osobných a firemných údajov a že im musia poskytnúť priestor na absolútnu ochranu svojich dát, čo je aj prípad našich klientov, ktorým dlhodobo v tejto oblasti efektívne pomáhame.
Popri rôznych pracovnoprávnych a obchodných otázkach sa podnikatelia často právnikov pýtajú, či môžu od štátu žiadať kompenzácie za škody, ktoré im štát opatreniami proti šíreniu vírusu spôsobil v biznise. Do akej miery je to reálne a čo by to zahŕňalo z pohľadu práv a nárokov obchodných spoločností?
Slovenská republika na rozdiel od Českej republiky nemá systém, ktorý by podnikateľom garantoval kompenzácie škôd spôsobených implementáciou vládnych opatrení proti šíreniu nákazy, akou je napríklad koronavírus. Náš právny poriadok síce pozná zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, no ten sa aplikuje v prípadoch, keď škoda bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo rozhodnutia, čo pravdepodobne nie je prípad prijatých vládnych opatrení.
Podstatným prvkom pre prípadnú aplikáciu tohto zákona alebo všeobecných ustanovení o náhrade škody je preukázanie protiprávneho úkonu štátnych orgánov, ktorý mal za následok šírenie tejto nákazy. Do úvahy prichádza najmä porušenie prevenčných povinností. Preukázanie takej skutočnosti považujem za veľmi náročné. Jedinou možnosťou pre podnikateľov tak zostáva uplatnenie kompenzácií v zmysle takzvaných koronazákonov.
Vláda v programovom vyhlásení avizovala, že chce zlepšiť podnikateľské prostredie a upraviť legislatívu. Zaznamenali ste doteraz adekvátne snahy v tejto oblasti? Alebo čo by sa malo upraviť na zlepšenie tohto stavu?
Začnem od konca. Určite kvitujem aktívnejší prístup štátu k zlepšeniu podnikateľského prostredia v poslednom období. Otázkou ostáva, ako sa tieto začaté, respektíve avizované zmeny prejavia v reálnom živote. Aj doteraz sme mali množstvo dobre pripravených zákonov, ktoré sa do podnikateľského života neaplikovali v súlade s ich zámerom. Správnym krokom je určite digitalizácia vzťahu medzi štátom a podnikateľmi. Mnoho prvkov tohto vzťahu stále nefunguje tak, ako má. V tejto oblasti máme čo zlepšovať.
Ďalej si treba uvedomiť, že legislatíva vôbec nie je pripravená na nové technológie a postupy, ako je napríklad umelá inteligencia, zdieľaná ekonomika, kryptomeny, blockchain a tak ďalej. Základ týchto vzťahov síce možno do určitej miery vyvodiť z doterajších právnych predpisov prostredníctvom analógie, no komplikovanosť vedľajších a súvisiacich právnych vzťahov si určite vyžaduje novú a detailnejšiu legislatívnu úpravu. Táto môže zabrániť vzniku právneho chaosu, ktorý brzdí biznis.
Na nové požiadavky reálneho sveta musí legislatíva reagovať novou právnou úpravou, ale treba ju aj včas pripraviť. Stále mám pocit, že často iba hasí, navyše so značným časovým odstupom, najpálčivejšie otázky, pričom jej úlohou je vytvárať všeobecné, no na drvivú väčšinu prípadov plne aplikovateľné pravidlá správania. Myslím si, že podnikatelia potrebujú najmä taký štát, ktorý ich bude vnímať a aktívne vytvárať stabilné a rozumné podmienky na podnikanie.
Publikované na www.trend.sk, 21. 9. 2020
MENKE LEGAL s.r.o.
