Zákonom č. 242/2017 Z. z. sa okrem zásadných zmien patentového zákona novelizuje tiež zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Medzi najpodstatnejšie zmeny v úprave ochranných známok od 1.1.2018 patrí: 1) explicitná úprava inštitútu spolumajiteľstva, 2) rozšírenie a precizovanie nárokov (spolu)majiteľa v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv, 3) úprava licenčnej zmluvy.
Spolumajiteľstvo ochrannej známky
Zákon o ochranných známkach od 1.1.2018 v § 7a obsahuje už aj definíciu majiteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ako majiteľ v registri ochranných známok, ak súd nerozhodne inak. Platí teda vyvrátiteľná právna domnienka platnosti údajov v registri, pokiaľ súd ako jediný príslušný orgán s právomocou určiť, či tu právny vzťah majiteľstva je alebo nie je, neurčí inak.
I keď zákon doposiaľ neobsahoval žiadnu špeciálnu úpravu spolumajiteľstva, aj doteraz mohli byť majiteľom ochrannej známky viaceré osoby. Právne vzťahy medzi majiteľmi však boli do účinnosti novely upravené odlišne. Na platnosť právnych úkonov sa vyžadovalo ich uskutočnenie všetkými majiteľmi spoločne, a rovnako z právnych úkonov boli majitelia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Podľa novej právnej úpravy však uvedené už nemusí byť pravidlom.
Od 1. januára 2018 tiež platí, že „defaultne“ podiely spolumajiteľov sú rovnaké, avšak podľa dispozitívnych ustanovení zákona si spolumajitelia môžu výšku podielov dohodnúť aj inak. Na vzťahy spolumajiteľov sa totiž primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. Na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva sa preto spoluvlastníci ochrannej známky budú podieľať podľa veľkosti ich podielu.
Právo používať ochrannú známku ako celok po novom prináleží každému zo spolumajiteľov, avšak spolumajitelia si môžu dohodnúť aj odlišný režim, napr. že používať ochrannú známku bude iba jeden zo spolumajiteľov. Takáto úprava by mohla byť účelná napríklad v prípade, ak jeden spolumajiteľ aktívne vykonáva obchodnú činnosť, pri ktorej sa využíva ochranná známka a najviac sa pričiňuje o ekonomický prínos a generovanie zisku z ochrannej známky, zatiaľ čo ostatní spolumajitelia prispeli skôr „kapitálovo“, napr. nemajetkovými vkladmi a duševnou činnosťou pri tvorbe ochrannej známky, avšak na generovaní výnosov sa už aktívne nepodieľajú.
Dispozitívne je v novelizovanom zákone upravené tiež udeľovanie práva na použitie ochrannej známky. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, spolumajitelia však majú možnosť dohodnúť sa aj inak. Je teda možné, aby o udeľovaní práva na používanie ochrannej známky rozhodoval aj len jeden spolumajiteľ. Takáto úprava bude opäť namieste v situácii popísanej vyššie, napr. ak finančný prínos z ochrannej známky zabezpečujú reálne len niektorí zo spolumajiteľov ochrannej známky. Aj pri odlišnom režime udeľovania licencie však spolumajiteľovi právo na prevod jeho spolumajiteľského podielu alebo zriadenie záložného práva na jeho spolumajiteľský podiel zostáva zachované.
V prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv majiteľa (uvedených v § 8 zákona o ochranných známkach) je každý spolumajiteľ samostatne aktívne legitimovaný na uplatnenie príslušných nárokov spolumajiteľov žalobou alebo pri finančných nárokoch na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, v mene a na účet všetkých spolumajiteľov.
Každý zo spolumajiteľov môže tiež samostatne disponovať so svojím spolumajiteľským podielom, pričom jediným jeho obmedzením je zákonné predkupné právo ostatných spolumajiteľov vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka. Ak spolumajiteľ zomrie, zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prejde na ostatných spolumajiteľov v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Podľa prechodných ustanovení, uvedené platí aj pre spolumajiteľov ochranných známok, ktorí boli do registra zapísaní ešte pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.
Rozšírenie a precizovanie nárokov majiteľa v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv
Nové ustanovenie § 8a preberá a rozširuje úpravu pôvodne obsiahnutú v § 8 ods. 4 a vymedzuje typické právne nároky majiteľa ochrannej známky, ak je neoprávnene zasiahnuté do jeho výlučných práv, t.j. ak sú jeho práva porušené alebo aj ohrozené. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv sa majiteľ môže domáhať:
Aktívnu legitimáciu na uplatnenie uvedených právnych nárokov má majiteľ, resp. spolumajiteľ ochrannej známky alebo aj nadobúdateľ licencie, pričom presné podmienky sú uvedené v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 7b) a o licenčnej zmluve (§ 20). Napríklad, nadobúdateľ výlučnej licencie má aktívnu legitimáciu, až keď po písomnom oznámení v primeranej lehote nepodá žalobu sám majiteľ.
Zásadnou odlišnosťou oproti doterajšej úprave je predĺženie premlčacích lehôt pre uplatnenie nárokov na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zásahu do výlučných práv majiteľa. Subjektívna premlčacia lehota je namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka tri roky a objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa § 106 ods. 2 a § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Premlčacia lehota pri úmyselne spôsobenej škode, nemajetkovej ujme alebo pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení zostáva desať rokov.
Licenčná zmluva
Pre odstránenie pochybností sa terminologicky upresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva. Tiež sa dopĺňa výslovná diferenciácia medzi výlučnou a nevýlučnou licenciou, ktorá je v zásade rovnaká ako pri autorskoprávnych licenciách. Aj v oblasti priemyselného vlastníctva teda platí, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám musí zdržať ďalšieho používania predmetu licencie a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia licencie i tretej osobe.
Na druhej strane, podľa novej právnej úpravy, nadobúdateľ výlučnej licencie je nielen oprávnený používať ochrannú známku v zmysle § 9, ale zároveň je aj povinný ochrannú známku užívať. Uvedené však platí, iba ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté inak. Cieľom novo zavedenej povinnosti nadobúdateľa výlučnej licencie reálne používať ochrannú známku je zamedziť zrušeniu ochrannej známky pre jej nepoužívanie podľa § 34 a zamedziť jej oslabeniu vo vzťahu k novším ochranným známkam podľa § 10.
Ak v licenčnej zmluve nie je ustanovené inak, potom platí nevyvrátiteľná domnienka, že majiteľ ochrannej známky udelil licenciu nevýlučnú a tiež že poskytnutie sublicencie, ako aj postúpenie, resp. prevod licencie je vylúčené. V prípade záujmu o odlišnú úpravu sa však zmluvné strany môžu dohodnúť inak.
Aj naďalej platí, že na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa subsidiárne použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.
Publikované na www.epravo.sk, 19.01.2018
MENKE LEGAL s.r.o.
