Koncom roka 2021 predstavilo Ministerstvo spravodlivosti návrh zákona[1], ktorým sa s účinnosťou od 1.6.2022 má meniť a dopĺňať Trestný zákon. Uvedená novela prináša rozsiahle zmeny, ako aj úpravu nových trestných činov. Podľa dôvodovej správy sa o. i. „navrhuje vytvoriť novú skutkovú podstatu trestného činu šírenia nepravdivej informácie. Cieľom tohto ustanovenia je reagovať na čoraz väčší počet nepravdivých informácií, ktoré sa vyrábajú a šíria najmä v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a ktoré sú spôsobilé ohroziť životy a zdravie ľudí.
Objektom trestného činu podľa § 361a je ochrana obyvateľstva pred šírením nepravdivých informácií“.
Voči šíreniu nepravdivých informácií - tzv. „hoaxov“ začalo bojovať viacero inštitúcií. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa snaží predísť šíreniu nepravdivých informácií upozorneniami na svojich webových stránkach a sociálnych sieťach. Policajný zbor Slovenskej republiky zverejnil rozsiahlu správu o dezinformáciách na Slovensku za rok 2021.[2] Okrem pretrvávajúcich spoločenských diskusií zameraných na upozorňovanie a vyvracanie nepravdivosti šírených informácií, predstavený návrh nového trestného činu vzbudzuje v súčasnosti obavy z vytvorenia tzv. cenzúry názorov v demokratickej spoločnosti ako aj zostrenia kriminalizácie, ktorá môže práve v čase pandémie viesť k eskalácii napätia v spoločnosti.
„Kto vyrobí alebo rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu alebo sa dopustí iného obdobného konania slovne alebo písomne, prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo iného záznamu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ Takto znie základná skutková podstata trestného činu „Šírenia nepravdivej informácie“ podľa navrhovaného § 361a Trestného zákona.
Navrhovaný trestný čin vyvolal množstvo debát, vyvstávajú otázky tzv. zásahu štátu do spoločenských diskusií, posudzovania názorov, ktoré bude môcť štát prostredníctvom trestného konania označovať za nepravdivé a trestať za ne. Výsledkom slobody prejavu jednotlivca tak pri úmyselnom trestnom čine môže byť uloženie trestu odňatia slobody, a to v trestnej sadzbe od jedného až do piatich rokov, pričom návrh zákona uvádza aj trestnú sadzbu pre prípad opakovaného nedbanlivostného[3] šírenia nepravdivej informácie. Takáto hrozba trestania bude mať zásadný vplyv na spoločenské dianie.
Navrhovaná skutková podstata tohto trestného činu vyvoláva pochybnosti. Z predloženého návrhu zákona nie je preukázateľné aký výrok/názor sa považuje za „nepravdivú informáciu“, resp. aké sú jej znaky. Súčasne je otázne, kto a akým spôsobom bude vyhodnocovať pravdivosť, či nepravdivosť informácie.
Najväčšou nejasnosťou je teda pojem nepravdivá informácia, nakoľko je zrejmé či už v oblasti medicíny, vedy, práva a iných oblastí, každý odborník má na určité odborné otázky rôzny názor. Príkladom môže byť aj odlišné stanovisko na právne otázky, v prípade sudcov rozhodujúcich v senáte. „Aj informácie, ktoré sú fiktívne, nepresné a nezakladajú sa na pravde, podnecujú recipienta pri konfrontácii s informáciou prijímanou z iných početných zdrojov informácií k tej istej téme ku kritickému mysleniu a podnecujú vôľu po vyhľadaní a osvojení si iných názorov na tému. Uvedené smeruje k sebarealizácii človeka a podporuje nekončiaci spoločenský diskurz k téme. Ústavný súd hodnotí túto skutočnosť ako demokratický prvok slobodnej spoločnosti“.[4]
Z navrhovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu ďalej vyplýva, že postihovať sa má okrem tzv. výroby nepravdivej informácie aj jej rozširovanie medzi obyvateľstvom, čo by znamenalo, že trestné stíhanie môže postihovať jednotlivcov za opakované, aj nedbanlivostné, rozširovanie názorov/výrokov odborníkov, vedcov, lekárov. Z udalostí posledných dvoch rokov, od nástupu šírenia ochorenia COVID-19, sa objavili mnohé názory a informácie, ohľadom ochrany zdravia, ktoré boli vytvorené práve z radov lekárov, právnikov a iných odborníkov. Vytvára sa tu predpokladaná situácia, pokiaľ určitý lekár, či odborník vysloví napr. vetu „tento liek je na to najlepší“, bežný laik toto tvrdenie šíri ďalej, avšak bez ohľadu na skutočnosť, či toto tvrdenie je alebo nie je pravdivé z hľadiska výrokovej logiky. Akým spôsobom sa má bežný laik vysporiadať so šírením „nepravdivej“ informácie, ak túto informáciu mu poskytol lekár, odborník?
Pokiaľ by sa aj nastavili určité pravidlá na vyhodnotenie len tých skutočne pravdivých informácií, nedošlo by tým zároveň k eliminácii schopnosti človeka kriticky myslieť a osvojovať si len jeden názor bez akejkoľvek úvahy? Kto by určoval pravidlá pre vyhodnocovanie pravdivosti informácie? Aj J. S. Mill vymedzil štyri dôvody, pre ktoré by podľa neho mali byť tolerované aj tie názory, ktoré sú všeobecné považované za nesprávne, resp. nepravdivé.[5]
Rozširovanie „nepravdivých“ informácií by tak na strane druhej narážalo aj na Ústavou SR garantované právo ich prijímať[6] bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Ako vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 819/2016, zo dňa 15. marca 2017, „právo na informácie v sebe zahŕňa aj právo prijímať informácie, ktoré šokujú, sú kontroverzné, lascívne a pre určitú časť spoločnosti poburujúce alebo v rozpore s ich svetonázorom, pričom je zaručené právo prijímať tieto informácie aj v obrazovej, vizuálnej podobe.“ Ani uvádzané Nálezy Ústavného súdu SR a rovnako ani článok 26 ods. 1 Ústavy SR nezakazujú jednotlivcom šíriť nepravdivé informácie. Na strane druhej judikatúra slovenských súdov a rovnako aj judikatúra ESĽP[7] nevyžaduje, aby boli zverejňované len pravdivé informácie. Vyjadruje sa potreba ľudí prijímať informácie každého druhu.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno síce obmedziť zákonom, musí ísť však o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.[8] Navrhovaná zákonná úprava musí byť súčasne jasná, dokázateľná.
Pokiaľ by sme vykladali ďalšie znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu, otázne zostávajú ďalšie nejasnosti, a to čo bude chápané pod pojmami „rozhodovanie obyvateľstva“, aké rozhodovanie má nepravdivá informácia ovplyvniť. Nie je zároveň žiadnym spôsobom ani len demonštratívne vymedzené, aké otázky sú „otázky celospoločenského významu“. Predmetný návrh tohto trestného činu vytvára viacero nejasností, s ktorými sa budú následne musieť orgány činné v trestnom konaní a súdy vysporiadať.
Zároveň je zrejmé, že za uplynulé obdobie badať silnejší sociálny a kultúrny tlak na určité typy informácií, pričom o určitých témach nie je možné viesť slobodné diskusie, bez toho, aby osobe s odlišným názorom bola udelená určitá nálepka. Aj napriek tomu, že návrh predmetného zákona vytvára viacero nejasností, a zároveň množstvo kritiky, je reakciou na aktuálne dianie. Je však nevyhnutné sa zamyslieť, či skutočne takáto právna úprava trestného činu šírenia nepravdivých informácií, nebude priepasťou medzi slobodou prejavu a pravdou.
JUDr. Adriána Rimková
Advokátka
[1]dostupné >>> tu; v súčasnosti prebieha vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania
[2]dostupné >>> tu. Odbor komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru súčasne zverejnil, aké masové šírenie nepravdivých informácií očakáva na obdobie roka 2022
[3]navrhovaný § 362 Trestného zákona
[4]Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 307/2014, zo dňa 18. decembra 2014
[5]patrím medzi ne: 1. Mylnosť každého človeka; 2. Každý človek by mal byť otvorený možnosti, že iný názor, odlišný od jeho názoru je pravdivý; 3. Aj ten nesprávny názor môže obsahovať časť pravdy, a môže to byť práve tá časť pravdy, ktorá bude chýbať v prevažujúcom názore. Aj keď je prevažujúci názor pravdivý, niektorí nerozumejú jeho racionalite, pokiaľ nie je tento názor často napádaný; 4. V prípade, ak bude v spoločnosti chýbať skutočná absencia diskusie, význam samotného názoru bude oslabený alebo zbavený svojich dobrých účinkov a povahy; viď bližšie: ĽALÍK, T., Pravda a sloboda prejavu. Dostupné >> tu.
[6] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 307/2014, zo dňa 18. decembra 2014:„právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce či prezentujúce určitý svetonázor“
[7] napr. rozsudok ESĽP z 22. októbra 2013 vo veci Soltész c. Slovensko, sťažnosť č. 11867/09
[8] článok 26 ods.4 Ústavy SR
